"ahojte, nechcete ísť s Marekom na týždeň do Maroka ?"

"čauko, a kedy presne ?"

"19.3 odchádzame a prídeme 24.3. domov, taký spoznávací trip "
"Povedal, žeby išiel, takže.... ideme."

A presne takto sme sa rozhodli vycestovať do Afriky a navštíviť jedno z najznámejších miest, Maroko. Všetko mal na starosti náš kamarát, ktorý je v Afrike ako doma. Naša jediná povinnosť o ktorú sme sa mali postarať, bola, zaplatiť. A tak sme zaplatili a čakali. Konečne nastal deň odletu. Zbalili sme sa do malého ruksaku a vyrazili na letisko, kde nás čakalo ďalších pätnásť ľudí, pripravených brázdiť neznámo. Áno, čítate správne. Naša partička sa skladala zo sedemnástich nadšencov, ktorý nevedeli, čo ich presne čaká. Niekto by si povedal, že je to príliš, no ja som zástancom toho, že dobrých ľudí, sa všade veľa zmestí. A musím potvrdiť, že sme boli naozaj dobrá partia! 

Naše prvé kroky smerovali do Marrakecha, najznámejšieho mesta Maroka. Ubytovali sme sa na hoteli, zhodili ruksaky, vzali peňaženky a vybrali sa do ulíc. Ako prvé sme navštívili staré mesto a tradičnú trčnicu- Jemaa el-Fnaa. Na každom kroku, vám ponúkali zbytočne predražené suveníry, čerstvé ovocné šťavy, alebo miestne špeciality. Jednou z nich, bola aj typická marocká polievka Harira, na ktorú spomíname doteraz. Samozrejme, len v tom najlepšom slova zmysle. Výborná polievka, na ktorej si každý pochutnal. Dokonca sme k nej dostali aj čerstvý marocký chlebík, ktorý bol bezkonkurenčne ten najlepší, aký som doteraz vôbec jedla. A neuveríte, ale toto všetko nás vyšlo len 3 dirhami na osobu, čo je v prepočte na euro cca 30 centov. Krása. Avšak, to nieje všetko. Nasledoval dezert v podobe varených slimákov, a musím uznať, že to vôbec nebolo zlé.

Po jedle sme si dali menší rozchod a túlali sa ulicami tržnice. Keď sme sa všetci opäť stretli, bol čas večere a my sme sa vybrali do reštaurácie Argania, ktorá je jednou z najlepších reštaurácií v starom meste. Všetci sme sa tešili na kulinárske pochúťky, ktoré nás čakajú. Odporučili nám dve jedlá- Tajine kefta a Pastillu. Tajine boli jahňacie guľky v paradajkovej omáčke s vajíčkom a Pastilla, bolo netradičné kuracie mäso zabalené v lístkovom ceste so škoricou a práškovým cukrom. Samozrejme, keďže to bolo na odporúčanie, dali sme si všetci sedemnásti práve tieto dve jedlá. Po večeri sme sa vybrali do miestneho podniku, kde sme ukončili náš prvý deň. Klasicky s pohárom vínka a vodnou fajkou. 

Náš druhý a tretí deň, bol čisto cestovateľský. Mali sme prenajatý vlastný mikrobus a dokonca i nášho osobného šoféra Ibiho. Bol veľmi milý, usmievavý a vždy ochotne zastavil, keď to niekto z nás, už "nemohol vydržať". Smial sa, že je to s nami horšie ako s dôchodcami.

Naša prvá zástavka bol Tinerhir. Krásne miesto a opäť ďalší predajcovia suvenírov. Tí boli samozrejme na každom kroku. Bolo jedno či ste v meste, alebo na ceste, kde široko ďaleko nič nieje. Boli všade. V Tinerhire sme navštívili malý obchodík, kde sa vyrába argánovy olej. Do obchodu viedla úzka chodbička, kde sedeli 4 ženy. Tri z nich lúskali argánove oriešky a štvrtá mala na starosti mletie. Boli veľmi milé a ochotné. Ukázali nám, ako taký proces výroby prebieha a dovolili nám si všetko vyskúšať. Nikdy by som netvrdila, že je to také náročné. Za celý deň práce, vyprodukovali len pár mililitrov oleja. V druhej časti obchodu, už predávali samotné výrobky z oleja. Bol tam aj malý stolík, na ktorom boli položené tri misky. Vo všetkých miskách bol argánovy olej, avšak v každej s niečím iným. Pri miskách bol prútený košík s domácim chlebom a vy ste zadarmo mohli ochutnať všetko, načo ste mali chuť.
Pri návšteve Tinerhiru sme samozrejme nevynechali ani Grand canyo´n, ktorý je taktiež obľúbenou turistickou oblasťou.